Diabetes mellitus je chronické ochorenie, pri ktorom sa v tele prestane vytvárať inzulín alebo sa ho netvorí dostatok, prípadne ho organizmus nedokáže správne využiť. Ak sa glukóza správne nespotrebuje, začne sa hromadiť a jej hladina v krvi sa zvyšuje. Nadmerné množstvo glukózy v krvi pomaly ničí krvné cievy, nervový systém, ale aj iné orgány a tkanivá, čo je príčinou neskorších komplikácií, ktoré so sebou diabetes prináša. Faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku cukrovky, sú dedičnosť, vek, obezita a sedavý spôsob života, nedostatok fyzickej aktivity, chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo včasnom období života a iné. Medzi najčastejšie varovné príznaky patria nadmerné močenie, nadmerný smäd, nadmerný príjem tekutín, svrbenie, vyčerpanosť a iné.

Poznáme dva druhy diabetu: diabetes 1. typu sa zvyčajne vyskytuje u mladých ľudí a u detí. Pri tomto type ochorenia, väčšinou je spôsobené autoimunitným ochorením, ide o poruchu funkcie pankreasu, ktorý stráca schopnosť produkovať inzulín. Diabetes 2. typu sa vyskytuje obyčajne u starších ľudí. Je tiež vyvolaný poškodením pankreasu - ten síce tvorí inzulín, ale nedokáže ho produkovať v dostatočnom množstve alebo ho organizmus nedokáže správne využiť. Na Slovensku je približne 370 000 liečených diabetikov, čo je zhruba 7 % obyvateľstva SR. Odhaduje sa však, že máme až dvakrát toľko neliečených diabetikov... Podľa odhadov ňou trpí ďalších 100 – 150 000 ľudí, ktorí o svojom ochorení nevedia alebo sú v štádiu prediabetického syndrómu, čo znamená, že majú vyššiu hladinu cukru, ako je normálne, no ešte nie tak vysoká, aby sa dala klasifikovať ako diabetes.

Ak sa cukrovka dostatočne nelieči, môže spôsobiť množstvo komplikácií, ktoré môžu postihnúť prakticky akýkoľvek orgán v našom tele. Ide o závažné a niekedy dokonca život ohrozujúce dôsledky. Najčastejšie napáda srdce a cievy, oči, obličky, nervy a ústnu dutinu. Dlhodobo vysoké hladiny cukru v krvi výrazne poškodzujú cievy a nervy, a to vedie k vzniku ďalších problémov. Komplikácie diabetu sú teda spôsobené buď poškodením ciev, ktoré potom nedokážu dostatočne prekrvovať tkanivá a orgány, alebo poškodením nervov, alebo oboch.

Epidemiologické údaje hovoria, že diabetici majú 2–6-násobne vyššie riziko mortality (úmrtia) na kardiovaskulárne ochorenia a 4-krát vyšší výskyt koronárnej aterosklerotickej choroby a mŕtvice. Keď si prevedieme tieto obecné epidemiologické údaje do reálnych čísiel, tak kardiovaskulárnymi a cerebrovaskulárnymi ochoreniami trpí vo vekovej skupine 35–64 rokov temer 30 % diabetikov, 65–74 rokov viac ako 40 % a starších ako 75 rokov 55 %. Úmrtia u diabetikov sa prisudzujú až z troch štvrtín kardiovaskulárnym príčinám.